„Moja Matka teraz ukazuje a zjavuje moje Srdce biskupovi..., aby ešte viac mohol dať na známosť, že som skutočne prítomný v Eucharistii." Pán Ježíš Júlíí z Naju

Nebo to myslí vážne ...!

MONS. ROMAN DANYLAK
GRÉCKOKATOLICKY BISKUP PRE UKRAJINSKÚ OBEC, TORONTO, CANADA

    Bolo to v piatok 22. septembra 1995 o piatej hodine večer, ked' dvaja kňazí, o.Joseph Finn, o. Alojz Chang (Júliin duchovný poradca) a ja sme slávili Eucharistiu na voľnom priestranstve uprostred kórejských hôr.

    Týždeň predtým, 15. septembra 1995, keď sme my traja koncelebrovali sv. omšu, prišla po nej ku mne Júlia s otázkou, pretože na nočnej oblohe v čase Premenenia videla dúhu a pýtala sa, čo by to mohlo znamenať.

    Podelil som sa s Júliou o myšlienku o prvej dúhe po biblickej potope, ktorú Boh použil ako pamiatku na prvú zmluvu, ktorú uzatvoril s obnoveným ľudstvom. Ked' Júlia videla dúhu, slávili sme pamiatku poslednej zmluvy vo sv. Božej službe, slávnosť Eucharistie.

    Jediná komunikácia, ktorú sme počas nasledujúceho týždňa s Júliou mali, bola cez jej kórejského tlmočníka Rafaela. Náš život v Naju sme prežívali z hodiny na hodinu. Nikdy sme nevedeli, ktorý deň prinesie. Nemohli sme nič plánovať.

    V ten piatok, 22. septembra 1995, o. Finn a ja sme boli v prímorskej reštaurácii blízko Tichého oceána pohostení obedom z rýb. Júlia a skupina malého spoločenstva z Naju prišli, aby oslávili našu návštevu kórejskými zvykmi. Po obede sme nastúpili do mikrobusov a pokračovali v púti. Bolo po 16-tej hodine, ked' sme vošli do ústia údolia. Až vtedy som sa dozvedel, že budeme celebrovať sv. omšu.

    Pre mňa to znamenalo vyvrcholenie dňa. Pripravoval som sa na tú celebráciu s očakávím nie z pohľadu svedectva zázraku, ale jednoducho ako na obetovanie svojej dennej svätej omše.

    Prítomná bola Júlia Kimová, kórejská vizionárka, šestnásť kórejských katolíckych veriacich a my. Na slúženie Eucharistie sme pripravili veľkú bielu hostiu, náležité množstvo malých bielych hostií a víno.

Pánova hostina

    Nikomu z nás sa ani nesnívalo o druhej slávnosti, ktorú pripravoval Pán a Jeho Matka. o nebeskej slávnosti lásky, Pánovej Eucharistickej hostine, o jednom z najúžasnejších zázrakov, ktorý nám náš Pán daroval v 20-tom storočí histórie Cirkvi. Ani sa nám nesnívalo, aby na prihovor Jeho Matky sme boli svedkami premeny konsekrovanej Hostie a Vína na samotné Telo - ba Srdce - a pre-drahú Krv Ježiša Krista.

    My sme prijali sv. prijímanie, cítili sme chuť oblátky a vína. Božskou vierou sme vedeli, že v Eucharistii je pravé Telo a Krv Krístova. Spojili sme sa so žívým a osláveným Kristom, ktorý obnovil svoju tajomnú a skutočnú obetu, obetujúc seba a svoje mystické Telo ako Božskú Obetu Otcovi.

    V Júliiných ústach sa však eucharistické spôsoby Hostie a Vína zmenilí na spôsoby mäsa a krvi. 0. Finn pozoroval, ako sa belosť Hostie stráca a mení na tmavočervené živé mäso. Tóŕo mäso sa v Júliiných ústach zväčšovalo a hýbalo. Bolo cítiť silný zápach krvi.

    V ten pamätný piatok, o 17.30 podvečer, sme všetci žasli nad pohybujúcich sa mäsom na Júliinom jazyku a krvou v jej ústach. Až neskôr, ked' sme skúmali fotografie, začali sme doceňovať veľkosť tohto zázraku.

Srdce Spasiteľa

    Na fotografiách sme totiž videli čosi ako srdce. Keď som snímky ukázal pediatričke dr. Helene Owenovej, po pozornom skúmaní povedala, že srdce na fotografii má veľkosť a presnú konfiguráciu srdca nemluvňaťa. Všimla si ešte rozličné iné podrobnosti ako línie žíl a niektoré charakteristické znaky.

    Bolo to dokonalé, skutočné ľudské srdce vo veľkosti srdca dieťaťa.

    Ľudské oči teda videli po prvýkrát živé Srdce nášho Pána a Spasiteľa. Srdce, ktoré toľko milovalo svet, že sa obetovalo. aby sme my mohli žiť a neboli zatratení.

[Živé Srdce Ježiša. na ktoré sa v ústach Júlie Kimovej premenila konsekrovaná sv. Hostia

    V ten pamätihodný večer všetci prítomní zdieľali tie isté pocity. Boli sme jednej mysle a jedného srdca.

    Bolo to o dva mesiace neskôr, v novembri, ked' som konečne dostal a čítal text posolstva Ježiša Júlii počas jej sv. prijímania. Uvedomil som si, že Ježišove slová potvrdili náš zážitok. Ježišove slová zneli:

    „MOJA MATKA TERAZ UKAZUJE A ZJAVUJE MOJE SRDCE BISKUPOVI, ABY EŠTE VIAC MOHOL DAŤ NA ZNÁMOSŤ, ŽE SOM SKUTOČNE PRÍTOMNÝ V EUCHARISTII, V TOMTO VZNEŠENOM TAJOMSTVE VIERY A LÁSKY."

    To, čo sme v ten septembrový večer videli, bolo naozajstné Ježišovo Srdce.

Ľahostajní teológovia

    Ked' som rozprával o tejto našej skúsenosti a ukazoval ľudom fotografie, ich reakcie predstavovali širokú škálu - od nedôvery a nevery, cynizmu a ľahostajnosti cez mlčanie, údiv a úžas pred týmto tajomstvom až po vyznanie viery v Eucharistiu, v katolícku Cirkev, sviatosť kňazstva, obrátenie.

    Niektoré z negatívnych komentárov zneli: „Aké odporné!" Alebo „Ako to, že tam bol tak rýchle prítomný fotograf?" Niektorí obviňovali : „Júlia si srdce, ktoré mala ukryté, nebadane vložila do úst."

    Ked' som však bol pozvaný podeliť sa s našimi zážitkami do domu istého soulského obchodníka pred skupinu Kórejčanov, naša budhistická hostiteľka, ktorá trocha poznala katolícke učenie, hned' uverila, a bezodkladne sa rozhodla, že sa dá pokrstiť. Jej kórejská priateľka - metodistka, tiež okamžite uverila a zanechala všetky výhrady, ktoré mala ohľadne Eucharistie a celibátneho katolíckeho kňazstva.

    Avšak kňazi, biskupi a katolícki laici, všetci zaborení vo svojej teológii, ktorým som ukázal fotografie, zostali ľahostajní alebo dokonca zhrození.

Chlieb života

    „ TOTO JE MOJE TELO A TOTO JE MOJA KRV" - povedal Ježiš, keď podával prvú Eucharistiu svojim apoštolom.

    „KTO PRICHÁDZA KU MNE, NIKDY NEBUDE HLADOVAŤ A KTO VERÍ VO MŇA, NIKDY NEBUDE ŽIZNIŤ" (Jn 6.35).

    Päťkrát Ježiš opakoval a zdôraznil, že Jeho Telo je opravdivý pokrm a Jeho Krv opravdivý nápoj pre večný život, že kto bude jesť Jeho Telo a piť Jeho Krv, bude mať večný život v sebe a bude vzkriesený v posledný deň.

    Teológia katolíckej a ortodoxnej Cirkvi je stála až do dnešného dňa. Chlieb a víno sa stáva Telom a Krvou Krista.

„Kameň úrazu"

    Tento Kristov prísľub sa stal pre Židov kameňom úrazu. A zostal ním dodnes -pre svojvoľných katolíkov, teológov, lai-kov či dokonca kňazov, ako aj pohoršením pre protestantov.

    Napriek tomu Ježišove slová sú jasné. Ked' farizeji a saduceji, ba aj jeho učeníci zanechali Ježiša - len jeho apoštoli zostali - Pán sa s ťažkým srdcom obrátil na nich s otázkou:

    „AJ VY CHCETE ODÍSŤ?"

    Ježiš povedal Júlii:

Mnohí ekleziastíci Ma chcú dať poznať prostredníctvom premyslených argumentov a komplikovaných dokazovaní. pričom ZABÚDAJÚ NA EUCHARISTIU, ktorá je mojou najvlastnejšou Podstatou a najvznešenejšou jednoduchosťou môjho Evanjelia, ktoré Ja hlásam. Je to ako obhádzať jednoduchých ľudi' blatom.

Eucharístické zázraky

    Cirkevná história zaznamenáva viac než stošesťdesiat uznaných eucharistických zázrakov. Ja spomeniem dva. Zázraky z Lanciana a Bolseny v Taliansku:

    Na začiatku ôsmeho storočia istý baziliánsky mních z Lanciana bol po prednesení slov Premenenia počas sv. omše mučený pochybnosťami. Svätá Hostia sa pred jeho očami premenila na Telo, okrem stredu, v ktorom sviatostný spôsob zostal nedotknutý. Konsekrované víno sa zmenilo na jasnočervenú krv, ktorá vytvorila 5 malých zrazenín.

    Táto zázračná Hostia a Krv sa zachovalí do dnešného dňa. Pápeží tejto doby potvrdili pravosť zázraku. V roku 1970 Svätá stolica poverila skupinu vedcov, aby urobili laboratórny rozbor. Osservatore Romano z 3. apríla 1971 podalo správu o výsledkoch, ktoré potvrdili, že uvedená krv je skutočnou krvou a mäso je tkanivom srdcového svalu. Toto tkanivo aj krv patria jednej a tej istej osobe. Tento zázrak trvá už 1200 rokov. Pápež Lev X., Klement X. a Lev XIII. a iní potvrdili pravosť a úctu, ktorá sa vzdáva tejto zázračnej sv. Eucharistíi.

*    *    *

    Druhým zázrakom je udalosť mnícha Petra z Prahy. Bolo to v čase eucharistických kontroverzií XIII. storočia. Rehoľný kňaz Peter raz v roku 1263 slúžil sv. omšu pri hlavnom oltári v.kostole sv. Kristíny v Bolsene.

    V popise udalosti sa píše, že ho napadli pochybnosti o pravde ohľadne Eucharistie. Ked' predniesol nad Hostiou slová premenenia a pozdvihoval ju, nekvasený chlieb sa premenil na mäso a začal hojne krvácať. Novina došla rýchle do Ríma a pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase v Orviete, sa vydal do Bolseny. Na jeho žiadosť mu miestny biskup priniesol zázračnú Hostíu.

[Miestom svätej omše bola lúka (pole), kde Panna Mária chce, aby bol postavený kostol. Už urobila, že neďaleko vytekajú zázracné pramene. Omša sa začala o 5. hodine vecer, 22. septembra 1995 (mons. Roman Danylak prvý z ľava).]

    Pápež padol na kolená a klaňal sa Eucharistickému Pánovi, ktorého krvácajúce Eucharistické Telo ležalo na korporáli. Korporál sa prechováva v orvietskej katedrále dodnes.

    Nasledujúci rok v auguste 1264 pápež ustanovil sviatok Kristovho Tela na počesť Najsvätejsej Sviatosti a poveril Tomáša Akvinského, aby napísal ofícium sviatku. Hymny „O Salutaris Hostia" a „Tantum Ergo" sú od sv. Tomáša.

    Cirkev odobrila vierohodnosť týchto i mnohých iných eucharistických zázrakov. V tejto dekáde odobrila podobné zázraky, napríklad krvácanie Eucharistie vo Venezuele a inde.

Zázraky v Naju

    V samotnom Naju sa uskutočnilo 9 významných eucharistických zázrakov, ktoré predchádzali zázraku, ktorý tu opisujem. Tieto zázraky sa začali objavovaním sa obrazov Eucharistie alebo kalicha na fotografiách plačúcej sochy Panny Márie v Naju (uverejnili sme v M ROSE č. 1/97). Neskôr sa stalo, že Hostia, ktorú Júlia prijala pri sv. prijímaní - sa premenila na krvácajúce mäso, ako to potvrdili prítomní veriaci i kňazi. Pápežský pronuncius pre Kóreu, arcibiskup Giovanni Buleítis hol prítomný, ked' neviditeľná ruka (sv. Michala archanjela, ako to Júlía neskôr vysvetlila) vložila veľkú Hostiu do jej úst.

    Hoci sa diecézna komisia v Kvvandžu ešte nevyjadrila ku dvanástim eucharistickým zázrakom, ktoré sa doteraz udiali v súvislosti s Júliou Kimovou, dvaja biskupi, arcibiskup Buleitis a ja sme potvrdili naše vlastné skúsenosti. Arcibiskup Buleitis sleduje udalosti v Naju a svoje zistenia predložil pápežovi Jánovi Pavlovi II.

    K údivu a zdeseniu pochybovačov aj sám Sv. Otec pred niekoľkýmí mesiacmi bol prí tomto zázraku súkroinne prítonnný. EUCHARISTICKÁ HOSTIA SA STALA ŽIVÝM SRDCOM počas slávenia Eucharistie v jeho pápežskej kaplnke vo Vatikáne, ked' Júlía Kímová prijala prijímanie z jeho rúk. Hoci pápež o tom sám nehovoril, kňaz a laickí očití svedkovia udalosť dokumentovali. Následná publikácia udalosti obsahuje aj text posolstva Panny Márie.

Potvrdená pravda

    Nebo to myslí vážne so svojimi varovaniami a volá nás k pokániu a k návratu k žriedlu Božského Milosrdenstva, kým nie je neskoro. Tieto zázraky, - zvlášť eucharistické zázraky sú posledným apelom Božského Milosrdenstva. ZVLÁŠT PRE TÝCH, KTORI' SA EŠTE VŽDY DOVOLÁVAJÚ MENA KATOLÍK A KRESŤAN.

  Vo svojom posolstve Júlii 22. septembra 1995 Ježiš narieka nad svojimi kňazmi:

    „Keby moji kňazi, kton' slávia denne sv. omšu. naozaj verili a snažili sa zakúsiť túto Prítomnosť celým svojím srdcom a prežívali by túto vznešenú a úchvatnú božskú skutočnosť, nespočetné duše by boli očistené a žili by v mojom milosrdnom Srdci s milosťou. ktorá je nad všetko očakávanie."

    0 našich „teologických hlavolamoch" a nedostatku živej a milujúcej odpovede hovorí:

    Je veľa kňazov, ktorí tvrdia, že vedia, že dýcham a žijem v Eucharistii, že som tak pn'tomný telom a krvou, dusou a Božstvom, ale v skutočnosti Ma veľmi nepoznajú.

    Tých z mojich detí, ktoré Ma nasledujú. je málo. Ponáhľaj sa - hovorí Ježiš - začať žiť život oddaností skrze modlitbu, obety, pokánie, aby si mohla obsiahnuť konečné víťazstvo. Rob úkony vynáhrady za tie najodpornejšie hriechy bohorúhania, ktoré sa páchajú. „ZMILUJ SA NADO MNOU. A JA SA ZMILUJEM NAD TEBOU."

    Vo svojom posolstve Júlii počas pápežovej sv. omše Panna Mária hovorí:

    „DNEŠNÁ VIDITEĽNÁ ZMENA EUCHARISTIE VÁM MÁ UKÁZAŤ. ŽE JEŽIŠ K VÁM PRICHÁDZA SKRZE OBETU SVÄTEJ EUCHARISTIE, ČO JE OPAKOVANÍM OBETY ZAVŔŠENEJ NA GOLGOTE, ABY JEHO PREDRAHOU KRVOU BOLI ZMYTÉ HRIECHY SVETA... ABY VŠETCI VEDELI 0 SVIATOSTNEJ SKUTOČNEJ PRÍTOMNOSTI PÁNA V OBETI SV. OMŠE."

(Posolstvo z 31. októbra 1995)
Posledná lekcia

    Neobyčajné udalosti okolo Júlie jej posolstvá a javy sú súkromné zjavenia, ktoré musia byť preskúmané Cirkvou. Soška Panny Márie, ktorá plače a roní krvavé slzy, hoci je to na úrovni súkromného zjavenia, je prvým a najskôr pozorovateľným javom, ktorý môžu naše zmysly postrehnúť a ktorý môže byť podrobený vedeckému skúmaniu. Eucharistia, ktorá sa premenila na telesné ľudské srdce a krv je pozorovateľný jav, ale je to aj skutočnosť, ktorá sa má prijať s Božskou vierou.

    Je tu ešte posledná lekcia, ktorú nám dáva tento eucharistický zázrak v Naju. JEŽIŠ SA ROZHODOL PREMENIŤ HOSTIU, ZNAMENIE BOŽSKÉHO CHLEBA ŽIVOTA, NA ZNAMENIE SVOJEJ LÁSKY, NA SVOJE SRDCE.

    Príliš často aj tí, ktorí veria v Eucharistiu, neprestávajú o nej myslieť len čisto ako o Sviatosti Ježišovho Tela a Krvi. On chce, aby bol v nás a my v Ňom, ako On je v Otcovi a Otec v Ňom. Ježiš je samotné Srdce Najsvätejšej Trojice. Táto Láska sa dáva tým, ktorí túžia prijať Ježiša v tajomstve Eucharistického Srdca, božskejObete Lásky.

Z časopisu HEART OF THE HARVEST
(sept.1996) preložil:
o. Ing. Miroslav Čajka, C.Ss.R.
P.S. Ako prekladateľ dosvedčujem, že svedectvo o uvedenom zázraku som aj ja sám osobne počul z úst o. biskupa Romana Da-nylaka. ukrajinského biskupa v Toronte, na sv. liturgii v slovenskej Katedrále premenenia v Markhame (Ontário, Kanada) dňa 9. novembra 1996.